Zdá sa, že naši politici buď ostentatívne kritizujú KSS, alebo sa naopak snažia „zarobiť“ na tom, že pred rokom 1989 stálo mlieko dve koruny. Vzhľadom na to, že s diktatúrami typu komunizmus alebo fašizmus nie je možné robiť kompromisy ani tretie cesty, je snaha Roberta Fica zahrať na strunu starých dobrých časov nepoctivá.
Hoci sme pred štrnástimi rokmi boli všetci práve o toľko rokov mladší a mlieko skutočne stálo (vďaka šialenému dotačnému systému) toľko, koľko stálo, žiadna cesta späť neexistuje a po skutočne poctivom zamyslení by ostal len málokto, kto by si ju želal. Na druhej strane, snaha robiť teátrum z protikomunistických postojov by mohla byť užitočná pre poučenie mladšej generácie len vtedy, ak by sme tu nemali stranu, ktorá práve z takýchto útokov doslova žije.
KSS nemá ani agendu, ani osobnosti, ani peniaze… okrem tých, ktoré v súlade so zákonom (ale úplne zbytočne) dostáva od štátu. To, čo politici tejto strany za rok fungovania v parlamente vyprodukovali, sa dá zhrnúť do jednej triviálnej vety: za komunizmu bolo dobre a vláda dobrá nie je. Dôvod, prečo všetci platíme nemalými peniazmi skupinu ľudí, ktorá okrem vyššie uvedenej informácie nič iné komunikovať nevie, je ten, že tá jediná myšlienka skupinke dobrodruhov postačila na to, aby sa dostali do parlamentu. A vydrží im ešte päťdesiat ďalších rokov, ak sa im podarí udržať v pozornosti médií filozofickú diskusiu o výhodách či nevýhodách komunizmu (je úplne jedno, či je dotyčná strana kritizovaná či chválená). Naopak, ak by sa viac diskutovalo o konkrétnych výsledkoch, ukázalo by sa, že jedna z parlamentných strán žiadne nemá a zrejme ani nikdy mať nebude.
