Iste nie je dobre, keď sa verejný život snaží kontrolovať organizácia založená na niečom takom iracionálnom ako viera. Z dejín i zo súčasnosti sú smutne známe príklady. A je to aj trošku smiešne, keď sa ako expert na prezervatívy snaží vystupovať kardinál, ktorý (aspoň dúfam) v živote nijaký nepoužil, alebo keď odborné dobrozdania o plánovaní a poslaní rodiny dávajú ľudia, ktorí nikdy žiadnu nemali a mať nechcú.
Problém je, že ani opačný extrém nie je dobrý. Vianočné nákupné šialenstvo sa už v Kanade začalo, ale je iné ako doteraz. Takmer v žiadnej vianočnej reklame nenájdete zmienku o Vianociach, ba dokonca už aj koledy sú považované za možnú urážku občanov, ktorí sa s Vianocami nestotožňujú, a nahradila ich hudba, ktorá síce koledy veľmi pripomína, ale koledy to nie sú. Hrozba súdneho procesu je odvrátená.
Tak ako kedysi komunisti vymysleli Deda Mráza, Kanaďania (a Američania) sa snažia vymyslieť niečo, čo by aj boli Vianoce, aj neboli. Samozrejme, že pri tom všetkom nikto nebráni ďalším stovkám relígií vyznávať si akýkoľvek sviatok, akurát „väčšinové" vierovyznania si musia dávať pozor. Od žiadnej firmy už nedostanete vianočnú pohľadnicu, nanajvýš vám zaželajú, aby ste si užili obdobie, ktoré majú niektorí ľudia tendenciu považovať za sviatočné. Zo snahy nebyť náboženský sa stalo nové náboženstvo a jeho ortodoxná vetva je rovnako nebezpečná ako každý extrémizmus.
Ani protivianočné zhromaždenia a demonštrácie nie sú už zvláštnosťou, zatiaľ čo manifestáciu za zachovanie Vianoc som ešte nevidel. Nikto sa ju nepokúša zorganizovať, lebo by sa nejaký štátny zamestnanec v turbane mohol uraziť. Má to logiku. Veď aj protiamerických a mierových demonštrácií je koľkokoľvek, ale nikto akosi neorganizuje zhromaždenie proti terorizmu alebo proti alKáide. Ešte by sa ublížilo kultúrnej senzibilite nejakého teroristu.