melón. A nie je z nej žiadny citeľný úžitok - nekúpiš si za ňu fľašu vodky ani teplý kabát.
Aj k takejto úvahe môže viesť pohľad na výsledky parlamentných volieb v Rusku. Veľká časť Rusov de facto rezignovala na voľby ako výber „svojej" politickej strany - či už odvolením „nohami", proti všetkým, alebo natruc zle, bez vidiny reálnej alternatívy. Veľká časť Rusov rezignovala - na parlamentnú demokraciu. Aj tak možno vysvetliť fakt nízkej volebnej účasti a drvivého víťazstva strán tak či onak blízkych Kremľu - dokonca získali väčšinu, s ktorou môžu zmeniť ústavu podľa ľubovoľného priania prezidenta.
Netreba opakovať, že prezident Putin má v danom kontexte svoje klady. Je v mnohom tým, na koho Rusi po rokoch chaosu a Jeľcinovej vlády od desiatich k piatim čakali. Nesľubuje, má výsledky: poriadok, relatívna stabilita, pragmatická zahraničná politika. Ruská ekonomika sa zviechala - minimálne v tom zmysle, že sa bežní občania bičovaní defoltmi rubľa či mesiace nevyplácanými dôchodkami prestali báť toho najhoršieho. Dokonca aj vojna v Čečensku „ustala".
Cena, ktorú za tento dnešný pokoj Rusi zaplatia, im nepripadá byť citeľná. Netrápia sa tým, čo sa deje za múrmi Kremľa a či ich v televíznych správach neklamú. Že je politickou stálicou nacionalista Žirinovskij? Ľudia si už jednoducho zvykli na to, že liberálny nacionalizmus nie je hrozba, zaznelo v povolebnej televíznej besede na celoruskom „verejnom" kanáli ORT. Že sa liberáli-reformátori západného strihu do parlamentu ani nedostali? A že jedinou opozíciou putinovským stranám v i tak bezmocnej dume budú oslabení komunisti? A nie je to vlastne jedno?
