Prípitok na hrade Visegrád, 15. február 1991: Václav Havel, Árpád Göncz, Marián Čalfa, Lech Walesa (zľava). Ani jeden z nich už nie je v politike, Visegrádska štvorka sa však „dožila" vstupu jej členov do Európskej únie. FOTO TASR - PAVEL NEUBAUER
Rozšírenie Európskej únie o 10 nových členov oprávnene otvára otázku, aký vývoj čaká Visegrádsku štvorku (V 4) po tom, čo jej členovia vstúpia do EÚ. Pôvodný účel ešte v rámci V3, formulovaný prezidentom Václavom Havlom, bol rozšíriť spoluprácu medzi krajinami, ktoré komunistické obdobie vzájomne odcudzilo a ktoré pred rokom 1989 nemali skúsenosť s vedením zmysluplnej politickej, ekonomickej, kultúrnej či bezpečnostnej spolupráce. Táto vízia sa nikdy nenaplnila a V4 rezonovala viac v EÚ ako v samotných členských krajinách. Dôvod bol jednoduchý: mnohí politici z V4 mali podozrenie, že EÚ - ešte nerozhodnutá o miere a časovom horizonte rozšírenia - považuje V4 nielen za testovaciu parketu budúceho členstva, ale možno aj za alternatívu únie. Úmysel jedných a podozrenie druhých sa stretli asi na pol ceste, dnes však je to už irelevantné.
