Stačilo sa pozrieť do zrkadla.
Som dosť stará na to, aby som nemoralizovala a nevyjadrovala sa k veciam, ktorým celkom nerozumiem. Ale aj tak sa nevyhnem tomu, aby som sa sama so sebou nepovadila. Je celkom prirodzené, že sa ženy (a nielen ony) chcú páčiť. Voľakedy jediným skrášľujúcim zásahom do tela boli prepichnuté uši.
Dnes je to už aj nos, pupok, jazyk a všeličo iné. Vývoj pokročil. Mozog sa podľa všetkého nevyvinul.
Spoločnosť má dnes podivuhodné priority. Niekomu namerajú najdlhšie nohy na svete a už podľa tejto osoby premaľúvajú lietadlá.
Chvalabohu, že ešte v kozmetických salónoch nepredlžujú nohy. Do zamestnania vás nezoberú, keď máte nadváhu alebo keď vám odstávajú uši. Do akej miery kontrolujú aj prsia, neviem, ale psychológovia tvrdia, že takéto „vylepšenie" môže prispieť k duševnému zdraviu.
Polovica mojej hlavy s tým súhlasí, druhá polovica si myslí, že sa skalpelom duša vyliečiť nedá. A kto a akým spôsobom ju bude liečiť lekárom, ktorí podľa novín smrť spôsobili v zúfalej snahe zachrániť dievčaťu život? Možno silnejšie pritlačili na orgán, ktorý malo to dievča slabší a inému by sa nič nestalo. A ťažko je aj tým, ktorí musia bremeno spravodlivosti zobrať na svoje plecia.
