skym širázom (pre odborníkov Wolf Blass Premium Selection, ročník 1994), už takmer týždeň som nečítal čerstvé správy a je mi dobre. Bol by som celkom rád, keby sa táto pohoda rozšírila medzi všetkých čitateľov, keď už je to všeobecne sviatkové obdobie. Technika zatiaľ nie je natoľko vyspelá, aby som vám všetkým mohol dať ochutnať, môžem akurát porozprávať.
Väčšinu života som prežil ako takmer úplný abstinent. Tvrdý alkohol mi s malými výnimkami nezachutil doteraz, pivo pijem najmä v súvislosti s futbalom a víno som odmietal veľmi dlho, pretože mi nechutilo. Vďaka tomu som sa dosť často vymykal z kolektívu, najmä medzi hudobníkmi. Po príchode do Orchestra Gustava Broma ma kolegovia vnímali ako postihnutého. Keď sa k tomu pripojil aj môj súkromný boj proti fajčeniu, prestali ma chápať úplne. V moravskom orchestri, kde sa víno vyrábalo z čohokoľvek vrátane škrobu a pilo sa aj priamo počas hrania na koncerte, si moje abstinentstvo nevedeli vysvetliť inak ako chorobou. A mne to víno nijako nechutilo.
Potom som raz išiel na večeru s nemeckým producentom z Hongkongu. Ten ma presvedčil, že k skvelej večeri sa musí piť víno. Objednal niečo veľmi drahé a kvalitné a ja som zistil, že víno sa piť dá, len musí byť dobré. To, čo sme pili, sa veľmi výrazne líšilo od výrobkov socialistického vinárstva typu sviečka i od bromovského škrobáku.
