Bardejov. FOTO - TASR
Hranice Európy sú zliate, nejasné, chimérické. Zbiehajú sa v priestore, zbiehajú sa v čase, zbiehajú sa v duchu, zbiehajú sa v srdci, v pamäti, v krvi, v telách, krájajú celok na polovice a spájajú rozdelené časti. Nikto vlastne nevie, kde sa to všetko končí a či sa to vôbec niekde začína.
Základom bytia tejto Európy sú domnienka, podozrenie, tušenie, fantázia. Všetko sa dá o nej povedať, v nasledujúcom okamihu to vziať späť a s tou istou istotou, s tou istou prudkosťou a s rovnakým nárokom na absolútnu pravdu zastávať presne protichodné tézy. Európa znesie všetko, všetko zmení na vlastnú legendu alebo porážku, na sentimentálnu hagiografiu alebo idiotský predsudok. Uzavrela svoj mier s vlastnou neexistenciou a je zvyknutá z pohodlnosti nosiť masku.
