Indícií, že posledná aktivita R. Fica s iniciovaním referenda o neprivatizovaní SPP a iných strategických podnikov bude pravdepodobne neúspešná, je viacero. Počnúc napríklad doterajšími výsledkami referend, keď jedine referendum s podobnou otázkou v čase volieb 1998 dosiahlo 44-percentnú účasť občanov, na ostatných troch sa zúčastnilo iba 10 - 20 percent oprávnených voličov. Fico síce v návrhu naznačuje, že spojenie s voľbami do orgánov VÚC 1. decembra by znížilo náklady na referendum (a potenciálne teda prinieslo aj vyššiu účasť), sám však musí vedieť, že tento termín je šibeničný.
O potenciálnej protiústavnosti takéhoto referenda píšeme na inom mieste - ak by teda aj R. Fico napokon získal buď súhlas NR SR, alebo dostatočného počtu poslancov, Ústavný súd by podľa predchádzajúceho výroku vyhlásenie takéhoto referenda neodobril. Isteže, z hľadiska voličov nemusí byť stanovisko ÚS rozhodujúce, oveľa dôležitejšie je pre nich poznanie, že R. Fico bojuje za neprivatizovanie ich „najcennejšieho majetku“. A na fajnovosti, že z neprivatizácie SPP a regulovanej ceny plynu profitujú viaceré štátne podniky, čo nemusí byť pre predsedu a sponzorov Smeru zanedbateľné, radový volič nemá čas.
