Milý týždenníček,
nebudeš tomu veriť, ale všetko je inak. Teda, aby som bol presný inak inak. Za uplynulý týždeň sa odohralo kadečo a pravdupovediac naozaj sa v tom vyzná málokto.
Najskôr si pošpásoval Dzurinda, keď vyhlásil, že nebude žiadať od poslancov, ktorí zo strany odišli, aby vrátili mandát a opustili parlament. Teda neviem, ako si to chcel predstaviť, že by ho zrovna poslúchli. „Ak by sme pripustili, že vláda sa bude meniť podľa toho, ako sa zachce tomu alebo onomu poslancovi, tak by to bol začiatok konca,“ sebavedome prehlásil, no to zrejme ešte netušil dve veci: že Šimko nechce hocijakú hlavu, ale práve tú jeho a že s tým začiatkom konca nie je ďaleko od pravdy.
Na druhý deň sa konalo stretnutie 4+1, po ktorom sa zdalo, že sa to všetko len nejako utrasie. Koaličníci odchádzali spokojní, pretože Šimko voči výmene premiéra im dal alternatívu. Teda spoň to takto pochopili. Už o niekoľko hodín sa zo Šimkovej tlačovej besedy dozvedeli, že alternatívu nedostali. Bolo povedané jasne: Buď-alebo. Situácia sa však zrejme stále vyvíja. V čase, keď ti toto píšem, Martináková sa nechala počuť, že ak nedôjde k výmene premiéra, SF neodmieta ďalší dialóg. Predpokladám, že v tom dialógu budú požadovať výmenu premiéra... Napokon ako vraví Šimko: „Správali sme sa doteraz zodpovedne a budeme sa tak správať i naďalej.“ Škoda, milý týždenníček, že nevieme voči komu.
Koaličná kríza prehĺbila krízu opozičnú. Mečiar s Ficom sa opäť nedohodli. Tentokrát na tom, či v prípade odvolania vlády by sa mali konať predčasné parlamentné voľby ani na tom, či by referendum malo byť spojené s prezidentskými voľbami. Fico naštvaný odišiel, na čo Mečiar vyhlásil, že s Ficom sa robí ťažko, „horšie ako so ženou v deviatom mesiaci“. Neviem, akú konkrétnu činnosť mal na mysli.
