FOTO - REUTERS
Existuje množstvo drobných tajomstiev. Napríklad rečnícky pult. Nejde pri ňom o voľnosť bránice, ktorú potrebujú na rečnenie profesionálni rečníci, alebo o veľké gestá, čo postojačky vyzerajú ešte o niečo väčšie. Rečnícky pult - také je to jednoduché - je úkryt.
Graham Swift bol už oddávna učiteľom. Roky chodí po turné so svojimi knihami, vie, o čom hovorí. Autorské čítanie je trošku divadlo, hovorí, a naozaj sa za ochranným pultom z momentu na moment prevtelí na Georgea Webba, svoju postavu.
Jedna ruka vo vreckách nohavíc, druhá vo vzduchu, palička udávajúca tempo, text - návrh. Swift si ho mení, kde chce, kráti alebo nebadane zapĺňa, má ambíciu byť Georgeom Webbom alebo prinajmenšom hovoriť ako on, kým autorské čítanie trvá. Autenticita je pre Swifta dôležitá. Je skrz-naskrz tým, čomu sa hovorí realista, dvadsať rokov si skúša perspektívu cudzích ja. A tak vyzerá George Webb, súkromný detektív a expolicajt zo Swiftovho nového románu Denné svetlo, snáď ešte reálnejšie než hocktorý náš známy.
