Hovoriť o varení a stravovaní je dnes in. Zapnite si akýkoľvek kanál v televízii, všade sa varí. Ja mám asi veľmi jednoduchý žalúdok, lebo väčšina tých fajnovostí ma nedokáže osloviť. Pripravujú sa chobotnice, rôzne chrobáky, hady, riasy - priznám sa, že chuťovo mi je to dosť podozrivé. Prečo inak by do toho miešali kadejaké aromatické bylinky? Jedine pre to, aby prerazili pôvodnú chuť. Sú aj ľudia, ktorí sa usilujú ísť s dobou, a čím je niečo zvláštnejšie, tým viac im chutí. Ale niekedy jedávame niečo len preto, že sa nám páči, ako sa to volá. A tu sme už pri tom, ako chutia slová. Proti tomuto druhu gurmánstva ani ja nie som celkom odolná. Takto ma v detstve v cukrárni prilákali „rakvičky" - musela som ich ochutnať, aj keď som prekonávala istý odpor. Nijaký odpor však vo mne nevyvolal „brmboľ", ktorý ma tiež zvábil svojím menom. No čomu sa už od detstva vyhýbam, to sú „vlasové rezance do polievky", a takisto nemám nikdy chuť na „makový hrebeň". Iba keby som si odmyslela, ako sa to volá, s chuťou by som asi zjedla jedno aj druhé. No nedá sa nič robiť - v týchto prípadoch si to odmyslieť neviem.
Ale aby som sa vrátila k nevšedným jedlám - aj ja som raz nechtiac podávala nevšedný obed, a sama som bola prekvapená, akú mal pozitívnu odozvu.
Pozvala som na obed istú poľskú prekladateľku, budem jej hovoriť len Eva Mária. Uvarila som jednoduchú paradajkovú kapustu. V kuchyni som ju preliala z hrnca do porcelánovej misy, a kým som dávala v jedálni na stôl servítky, naša malá dcéra Anička našla kornút železných klincov a vysypala ho do misy. Klince padli na dno, nevšimla som si ich. Kapusta všetkým chutila, pani Eve Márii mimoriadne, takže si dala repete, a načrela až na dno misy. Keď som odpratávala taniere, všimla som si, že mala na okraji taniera niekoľko pooblizovaných klincov. Povedala, že aj ona varieva podobnú, ale nikdy nemá takú dobrú chuť ako moja. Pravdepodobne preto, že ona do tej svojej nedáva klince.
