Aké veľké je menšie zlo? FOTO TASR - PAVOL FUNTÁL
Inak to však hodnotíme, ak bojuje iba za seba, za svoju slávu a prestíž, za svoje mocenské postavenie, za ukojenie svojho ega. Potom už nehovoríme o odvahe, ale o drzosti, nie o húževnatosti, ale o chorobnej ctižiadosti. Súdny človek, človek so zdravými mravnými zábranami vie v takomto prípade odhadnúť, kedy už toho bolo dosť, vie prijať istú hraničnú porážku ako poslednú, vie opustiť ring predtým, než sa stane predmetom posmechu alebo súcitu. Tomu sa hovorí umenie odísť.
Páni Mečiar a Schuster toto umenie neovládajú. Pravdaže, obaja sa svojou rétorikou opätovne prezentujú ako bojovníci za Blaho Národa, ktorí nemôžu sklamať svojich adorantov a bez ktorých by Slovensko úspešne neprežilo najbližšiu päťročnicu. Svojimi skutkami, svojou každodennou činnosťou však už dávno dali najavo, že stredobodom ich vesmíru sú oni sami. Ústredným volebným heslom oboch by mohlo byť: Čo je dobré pre Mečiara (Schustera), je dobré aj pre Slovensko. Iný program, inú nosnú ideu svojej vízie Slovenska vlastne ani neponúkajú.
