V Iraku zostaneme, ale inak. ILUSTRAČNÉ FOTO - ČTK/AP
Termín 30. júna, ku ktorému má prejsť suverenita z amerických na iracké úrady, sa často považuje aj za dátum začiatku konca angažovania sa USA. V skutočnosti formálny koniec okupácie mení iba charakter americkej angažovanosti. Premena moci na zákonný poriadok si vyžaduje novú stratégiu, a tým aj nový rozmer diplomacie.
Americké ciele v Iraku sa často vysvetľujú abstraktne, ako keby sme išli do vojny iba pre reformovanie tejto krajiny. Lenže naším záujmom je aj politická orientácia Iraku. Suverénny Irak, v ktorom by koaličné sily zostávali skôr podľa dohôd, než vďaka okupácii, predpokladá vládu, ktorá by bola reprezentatívna, bezpečná, akceptovaná doma a kompatibilná s mierovým svetom. Krajiny, ktoré ju uznajú, musia viesť aj doplnkové politiky voči Iraku tak, aby ich súťaženie nenarúšalo krehkú štruktúru novej štátnej moci. Iracké úrady musia uznať nové základné zriadenie a necítiť sa ako jeho obete, inak môže ich iredentizmus vznietiť celý región.
