Kľúčovou politickou udalosťou uplynulého týždňa bolo schválenie zostávajúcich zákonov dokončujúcich legislatívny rámec reformy verejnej správy. Hoci sa naďalej vedú spory o to, či mala a mohla zákonná báza reformy vyzerať inak, najbližšie k podstate veci je konštatovanie predsedu SMK Bélu Bugára, že momentálne sa nedalo dosiahnuť viac. Aj preto SMK zostala súčasťou vládnej koalície, hoci na začiatku júla po schválení prvých zákonov o reforme to vyzeralo dramaticky a koncom augusta padali slová o vydieraní koalície zo strany SMK.
Dokompletizovanie zákonov o reforme naštartovalo politické rokovania o predvolebných koalíciách a kandidátoch na predsedov VÚC - a zdá sa, že ani táto fáza reformy nebude ušetrená pochybných krokov. Dokonca aj primárky v SDKÚ, ktoré mali presunúť rozhodovanie z politických sekretariátov na členov strany, vyvolali viacero otázok o zneužívaní pozitívneho mechanizmu na presadzovanie osobných a skupinových ekonomických záujmov. Vytváranie koalícií v regionálnych mantineloch prináša nemálo prekvapení - aké by radový občan, ktorý pozornejšie sleduje vrcholovú slovenskú politiku a berie vážne vyhlásenia politickej elity o programových prioritách a hodnotách, skutočne neočakával. A tak nebude prekvapením, ak voľby do VÚC tieto strany v momentálnych zákopoch skôr ponechajú. Posledné slovo vo voľbách však budú mať predsa len voliči, ktorých rozhodovanie na základe poznania kandidátov na predsedov a poslancov môže minimalizovať škody rozhodnutí straníckych sekretariátov. Napokon, množstvo kompetencií, presúvaných od štátu na samosprávne orgány, by mohlo občanov motivovať, aby sa nerozhodovali na základe straníckych dresov kandidátov, ale ako dospelí ľudia zodpovední za svoj región.
