Rozviedčik je bdelý. FOTO - TASR/AFP
Ako sa blíži 14. marec a s ním znovuzvolenie Vladimira Putina, je čas urobiť inventúru jeho pobytu v prezidentskom úrade. Najzásadnejšou vecou, ku ktorým za jeho dozoru došlo, je, že sa Rusko stabilizovalo. A so stabilitou sa odhalila tvár Ruska 21. storočia.
Väčšina sveta vidí v Putinovom Rusku neoautoritatívny režim založený na štátom riadenom kapitalizme prepojenom s vládnou byrokraciou a obklopenom nezrelou občianskou spoločnosťou. V zmysle surovej moci je Rusko očividne slabšie než bývalý Sovietsky zväz. Toto Rusko nie je schopné sa plne zjednotiť so Západom, a ani po tom netúži.
Avšak hoci oslabené, čo nesporne je, Putinovo Rusko sa stále považuje za veľmoc. Vládnuca elita odmieta premenu Ruska na služobne mladšieho partnera USA či nevýznamného člena Západu. Podľa ruskej elity je reálpolitika 21. storočia spojením geopolitiky a geoekonomiky s prímesou vojenskej sily. Ideológia a hodnoty hrajú zanedbateľnú úlohu. Putin teda nevníma užšie vzťahy so Západom ako ideologicky imperatív, ale ako prostriedok hospodárskej modernizácie Ruska. Vo vzťahoch s USA a Európskou úniou sa snaží posilniť postavenie Ruska. Práve to je cieľom jeho modernizačnej politiky.
