kandidát nezostal za dverami - odporujú tomu fyzikálne zákony. (Sám Eduard Kukan sa o inej takejto zahraničnopolitickej prednáške vyjadril, že ak sa nejaký študent opýtal na kandidatúru, zdvorilo mu odpovedal. Raz darmo, diplomati majú zdvorilosť v krvi.)
Nechcem sa však zaoberať plazivou prezidentskou kampaňou, bol by to boj s veternými mlynmi. Prednáška ministra zahraničných vecí bola pre zamestnancov, vyučujúcich i študentov povinná a dekan toto nariadenie zdôvodnil tým, že v čase prednášky zrušil výučbu. Zamestnanci a pedagógovia majú podľa neho sedemapolhodinový pracovný čas, ktorý musia dodržiavať, študent zasa, ak chce, aby mu v zahraničí uznali vzdelanie, musí mať 5500 hodín, a dekan mu pri absencii tých 5500 hodín nepodpíše. Jednoduché a presvedčivé, však?
U zamestnancov - teda úradníčok na dekanáte, údržbárov, upratovačiek a vrátnikov - argument pracovného času môže platiť, nechajme ich teda bokom. Iná vec je, nakoľko súrne práve oni potrebujú prednášku o zahraničnej politike.
U pedagógov vysokej školy sa, dúfam, predpokladá, že si vlastným štúdiom, výskumom, písaním a publikovaním štúdií sústavne zvyšujú kvalifikáciu, aby mohli študentom odovzdať čo najviac kvalitných vedomostí, a čas, ktorý tomu venujú, určite vysoko prekračuje stanovených sedem a pol hodiny denne. Okrem toho by som - ale tu sa možno mýlim - u pedagógov vysokej školy očakával toľko myšlienkovej samostatnosti a nezávislosti, že sa vedia sami rozhodnúť, či sa prednášky zúčastnia, a u dekana zasa toľko rešpektu voči vyhraneným osobnostiam (lebo také predsa tvoria u nás jadro vyučujúcich), že to ponechá na ich uváženie.
