Na mlyne sa schádzajú nebezpeční extrémisti, vojnoví štváči, ekoteroristi, katolíci, čo vedia všetko, militantní marxisti, čierni nindžovia a všelijaká ďalšia zberba, ktorá vytvára veselú mlynskú chasu.
S legendárnym staviteľom Pedrom som tu neohrozene - Pedro totiž všetko robí neohrozene - opravoval starú skriňu. Večer sme si sadli k stolu a Pedro začal neohrozene (ako ináč!) plánovať, ako vyhodíme do vzduchu Liptovskú Maru. A bude to ľahké, lebo sa neutajuje, ako je urobená. Tí k... sú na ňu dokonca hrdí!
Týmto neohrozeným činom získame späť najúrodnejšie liptovské polia, ktoré neohrozene pripojíme k nezávislému kráľovstvu Oblazy. Pedro už aj vyhliadol miesta na guľometné hniezda a fakt je ten, že v doline, kde mlyn stojí, stačí jeden guľomet na zastavenie celého pluku.
"A tých, čo spravili v kostole reštauráciu, vypráskame bičom," dodal spokojne neohrozený Pedro.
Úplne realistický plán.
Pozrel som sa von oknom. Pedro stál neohrozene rozkročený na dvore a neohrozene práskal bičom na obe strany. Je zaujímavé, že tá strašná rana vzniká vďaka prudkému pohybu do protismeru. Hm.
To kamarát Rastík, ten si zvykol na robotách v Holandsku rozprávať o snoch tak, akoby sa naozaj stali. A tak sa ráno po dvanástich hodinách spánku na prípecku zobudil a začal mi úplne vážne rozprávať, ako bol v Bagdade, kde kúpil kravu za sto dolárov. A ešte: že sa mu narodila dcéra.
"Máš radosť?" opýtal sa ma.
"Hlavne, že je zdravá," povedal som.
Ďalšia návšteva bol miestny mladík Miloš, ktorý sa k mlynu skotúľal strmým svahom v snežniciach (chodiť po chodníkoch je pod jeho úroveň) a po ceste stratil nožík. Vraj bol pozrieť diviaky.
