Po skončení studenej vojny sa nepodarilo nastoliť nový svetový poriadok, ktorý by dokázal predchádzať globálnym hrozbám. Aj preto dnes svet stojí pred konfliktom, aký nemá v dejinách ľudstva obdobu a neexistuje preň žiadna historická paralela. Napriek všetkému po útokoch z 11. septembra badať v Európe a aj v celosvetových vzťahoch niektoré tendencie, ktoré treba rozvíjať. Pre ľudstvo je typické, že až taká drastická udalosť prinútila svetových lídrov hľadať novú kvalitu medzinárodných vzťahov.
Nepochybným pozitívom je, že na podklade boja proti svetovému terorizmu dochádza k zbližovaniu Ruska s celou Európu a prehodnocovaniu vzťahov tejto veľmoci k NATO a jeho rozširovaniu. USA a Rusko nemali k sebe nikdy tak blízko ako dnes. Ak však má byť naša planéta bezpečným miestom pre život, nemožno obmedziť zónu stability na euroatlantický priestor a Rusko. Ako vidno, ohnisko svetového napätia je kdesi úplne inde. Na tvorbe nového svetového poriadku sa musí aktívne podieľať aj tzv. islamský svet. Nemožno sa uspokojiť s predstavou, že zrážka civilizácií (v ktorej sa vyžívajú fanatici na oboch stranách) je neodvratná. Absolútne neprijateľné sú nápady spojenia národov západného a východného kresťanstva proti islamu a arabskému svetu. Aj také tendencie existujú, aj keď nemajú širokú publicitu. Podmienkou úspechu je však to, že islamskí lídri musia odmietnuť terorizmus ako nástroj presadzovania politickej vôle a opustiť ideológiu založenú na konfrontácii veriacich v Alaha s „neveriacimi“. Netreba si zastierať fakt, že dnes je táto požiadavka iba utopickou víziou.
