Všetko možné sme si už pred vstupom do Európskej únie zharmonizovali, updatovali, ale na náš najreprezentatívnejší symbol - štátnu hymnu - sme pozabudli. A naozaj, tu by ešte stále bolo čo naprávať! Nečudo, veď tá pieseň vznikla len tak napochytre, ad hoc, ako Dobrovoľnícka a autor jej textu nemohol tušiť, že prežije cez tri storočia: dnes má už 156 rokov.
Ale ani melódia nie je z obliga. Podľa pani Ginterovej ju "tí študenti, čo utekali z Bratislavy do Levoče, vtedy" ukradli slovenskej ľudovej Kopala studienku, pozerala do nej (Okradnutá pesnička, Mosty 6. 1. 2004). Tklivá selanka dostala patetický bojovný text a aj tomu zodpovedajúci skočný rytmus. Nuž, milá pani Ginterová, naša revolučná mlaď nemala vtedy čas ani trpezlivosť paprať sa s vymýšľaním nových melódií, brala, čo bolo poruke. Čudné je skôr, že túto krádež už vyše 150 rokov jednoducho tolerujeme, ba napriek pochybnému pôvodu sme pieseň povýšili na štátnu hymnu.
Mňa viac znepokojuje samotný text. Prvého mája začnú asi hrať aj našu hymnu v Bruseli, ktosi sa začne zaujímať o jej slová, a tak to skôr či neskôr praskne. Ako budeme interpretovať prítomný čas katastrofy, v ktorej sa podľa hymny zmietajú Slováci? Prečo nad nami ešte stále divo bijú hromy útlaku, biedy, odnárodňovania? Kedy konečne Slováci ožijú? Európa by sa mohla cítiť právom dotknutá. Dal by som to preto radšej celé do minulého času.
Nad Tatrou sa blyslo... Moment! Európan sa spýta Slováka: Čo je "Tatra"? Dal by som to otestovať v relácii Aj múdry schybí . Niektorí by povedali "Tatra banka", iní "Tatra nábytok" či "Tatra auto". Vedel by vôbec niekto, že Tatra sú Tatry ? Preto radšej aktualizujme: Nad Tatrami blyslo, hromy divo bili...
Ďalšie dvojveršie vyvoláva rozpaky: Zastavme sa bratia, veď sa ony stratia... Táto verzia vznikla kozmetickými úpravami pôvodného dvojveršia zastavme ich bratia, veď sa oni stratia... Ak si toto pôvodné znenie chcete ešte aj teraz vypočuť, pustite si o polnoci rádio Devín. Zahrajú Dobrovoľnícku, hoci tvrdia, že hrajú hymnu SR. Vtedy to malo svoju logiku: dobrovoľníci mali zastaviť Maďarov, zahnať ich na útek. Nepodarilo sa a po vzniku Slovenskej republiky už to prestalo byť aj aktuálne, aj vhodné. Tak sme text postupne zmenili do dnešnej podoby a orientovali zmysel pasusu na tie hromy. Šikovný trik, lenže dnes treba povedať, že už je dávno po búrke. Navyše, prečo by sme sa práve teraz mali zastaviť, skôr naopak! Teda asi takto: Spejme ďalej, bratia, už sa nenavrátia...
Keby šlo len o národnú hymnu Slovákov, stačilo by dať záverečný verš Slováci ožijú do minulého času. Lenže z nej sa stala štátna hymna pre všetkých občanov krajiny. Prečo majú Maďari, Rómovia, všetkých trinásť národností spievať, že práve Slováci ožijú či ožili? To z nich nespraví vlastencov a Európa by tomu už vôbec nerozumela. Buď ich vymenujeme všetkých, alebo tam dáme zástupný pojem: Občania ožili . Napokon, už v českej verzii hymny Mocnárstva sa spievalo: Čeho nabyl občan pilný...
