Len pred niekoľkými dňami povedal prezident amerického výboru pre NATO B. Jackson, že Slovensko nemá šancu na vstup do NATO (a potom celkom logicky ani do EÚ), ak sa po voľbách na Slovensko vráti mečiarovská politika. Odvtedy sa s protimečiarovskými vyhláseniami domácich i zahraničných politikov roztrhlo vrece - až to začína byť kontraproduktívne. Ak nie priam smiešne a možno aj urážlivé pre väčšinu slovenskej spoločnosti.
Posledné vyjadrenia prezidenta Rudolfa Schustera po rokovaniach s poprednými nemeckými politikmi, vyhlásenie I. Mikloša, že jedinou možnosťou, ako neprísť o pozvánku do NATO a EÚ, je spojenie súčasnej vládnej koalície so stranami ANO a Smer, a opakované prízvukovanie komisára EÚ pre rozšírenie G. Verheugena, že má obavy z vývoja na Slovensku po budúcich parlamentných voľbách - sú stále o tom istom. Výrazný úspech V. Mečiara a HZDS vo voľbách, ktorý by ich „doniesol“ do vlády, by bol zahraničným fiaskom Slovenska. Akokoľvek často to budú opakovať zahraniční alebo koaliční politici, na slovenskej verejnej mienke sa nič nezmení, ak sa v nej väčšinovo nezmení pohľad na koaličné strany. Smer síce môže a zrejme aj výrazne vstúpi do povolebných rokovaní, dokonca môže byť aj závažím na miskách váh, pes je však zakopaný na koaličnom ihrisku.