FOTO - SPIEGEL ONLINE
Zo všetkých vecí, ktoré mi pripadajú ťažké, sa mi rozhodovanie zdá byť najťažšie. Takmer nikdy sa neviem rozhodnúť, a teraz, keď tu sedím a som nútená rozmýšľať o čakaní, si myslím, že keďže sa neviem rozhodnúť, takmer vždy len čakám. Musím čakať, kým sa neudeje niečo také, že už nebude treba, aby som sa rozhodovala, že život, čiže náhoda, čiže vonkajšia a nedefinovateľná moc, za mňa rozhodne a prejde ma, vezme ma so sebou, nenávratne ma uloží do seba, raz a navždy.
Minulý týždeň som musela urobiť jedno rozhodnutie. Musela som sa rozhodnúť, či pocestujem do Švajčiarska. Beztak som musela ísť, lebo som tam mala čítanie, šlo o to, či tam pocestujem o tri dni skôr, než som musela, a to preto, že som sa tam mala s niekým zísť, a to s niekým, s kým už bolo všetko povedané a urobené a skončené - mimochodom, skončené náhodou, životom samotným, vonkajšou nedefinovateľnou mocou, a nie preto, že by som sa bola rozhodla. Mala som v nedeľu buď cestovať do Zürichu, alebo zostať v Berlíne, a neschopnosť rozhodnúť sa, tá nezmyselná myšlienka čo by bolo keby, plodila hnusný pocit v žalúdku, strach.
