Stavba bezpečnostného múru medzi okrajom Jeruzalema a západným brehom Jordánu v dedine Abú Dís. FOTO - ČTK
Keď som čítal knižku Jeana Daniela Židovské väzenie, musel som pritom stále myslieť na arabský svet a proces úpadku, ktorý ho pomaly pohltil, úpadok, ktorý sa stal jeho nešťastím a jeho osudom. Arabský svet je idea, ktorú vytvorili určite úprimní, ale nie veľmi demokraticky a nie veľmi súvisle mysliaci nacionalisti. Je to idea, ktorá sa míňa s realitou. Čo majú tie milióny Arabov spoločné? Politické systémy so spornou legitimitou, vnútorné hry, sled porážok, únik mozgov a klasickú arabčinu, ktorú ovládajú len intelektuáli, ktorí väčšinou nemajú veľa spoločného s bežným ľudom. Je tu, samozrejme, islam. To je pravda, je to spoločný bod, prežívaný na rôzny spôsob, počnúc umiernenosťou. Ale islam nemôže byť identitou, ani motorom vývoja smerom k modernite, smerom k uznaniu jednotlivca a rovnosti medzi mužom a ženou.
