FOTO - TASR
Keď je jazero Grünewaldsee zamrznuté, keď sa počasie zmení a teplý dážď padá na ľadovú plochu, keď z tohto dotyku vzniká hmla a leží tam hustá a ťažká, akoby nemala síl vzlietnuť, keď nebu chýba mesiac a chodníky derúce sa jelšovou húštinou sú zľadovatené, zaliate vodou a neschodné, keď všade panuje hlboká noc a nik nie je na cestách, vtedy sa môže stať, že na breh jazera príde mŕtva Židovka a ukáže na ranu, čo má na šiji. Stojí tam v nehybnom geste ľútosti a neprestajne sa díva na druhý breh jazera, kde z vody strmo vystupuje piesočná planina bez stromov, kde koše na odpadky, lavice a stoly napovedajú, že sa tam ľudia chodia kúpať, a kde čaká jej vrah. Vymykajúc sa zo scenérie, ktorá ho obklopuje, dvíha ruku, ako by ju chcel pozdraviť.
