Aj keď sa spoločná americko-britská vojenská akcia proti teroristickým základniam v Afganistane vysvetľuje najmä zvláštnymi vzťahmi oboch krajín vzhľadom na časť spoločnej histórie, jazyk a kultúrnu tradíciu, ide v tomto konkrétnom prípade iba o časť pravdy. Neveľmi radostne vychádza najavo, že krajiny NATO ako celok neboli na podobný útok, aký 11. septembra predviedli Amerike a svetu fanatickí teroristi, vôbec pripravené. A tak George Robertson, generálny tajomník aliancie, musí hasiť očividné nedostatky v stratégii politickými vyhláseniami a sľubmi, aj keď pre verejnú mienku malo nesporne veľký význam uvedenie piateho článku Washingtonskej zmluvy do praxe. Podľa nej je jasné, že napadnutie jedného štátu aliancie je napadnutím NATO ako celku a že ak napadnutá krajina požiada ostatných členov o pomoc, je zrejmé, že sa pomoc poskytne. A tak v týchto dňoch nezreformované alebo nedostatočne zreformované NATO poskytuje priamu vojenskú pomoc Amerike len ojedinele. Ako závažný faktor pomoci má pôsobiť najmä fakt, že prvý raz v dejinách obranného zväzku päť lietadiel AWACS s výbavou na monitorovanie vzdušného priestoru sa od konca minulého týždňa skutočne nad Amerikou vznáša. Problém s nedostatočnou pripravenosťou NATO na boj s terorizmom sa síce v plnej nahote ukázal až teraz, ale má, samozrejme, korene v postudenovojnovej minulosti. Denník The Wall Street Journal cituje v tomto zmysle Johna Duncana, špeciálneho poradcu najvyššieho veliteľstva aliancie: „NATO nemá politický mandát na zaoberanie sa terorizmom.“ Ide o nesmierne vážne konštatovanie. A tak to zatiaľ podľa článku v spomínanom denníku vyzerá v NATO asi takto: okolo dvadsaťštyri rôznych agentúr včlenených do posudzovania stratégie sa napríklad zaoberá spôsobmi prepravy potrebného paliva pre lietadlá, predpoveďami počasia alebo dokonca štúdiom oceánografie. Autor článku Matthew Kaminski však doslovne dodáva zdrvujúce slová: „Najmocnejšia vojenská aliancia sveta nemá jedinú osobu, ktorá by sa špecificky venovala boju s terorizmom. Príčina tohto stavu je v tom, že v posledných desiatich rokoch Británia, Španielsko a Francúzsko blokovali vnútri NATO úsilie, aby sa terorizmus stal najvyššou prioritou - pretože prevažovali úvahy nad premenou aliancie na paneurópsku policajnú silu.“ A tak zo všetkých devätnástich krajín bola popri Amerike pripravená na boj s terorizmom v podstate iba Veľká Británia.