Z prokuratúry v priebehu desiatich rokov odišli najlepší prokurátori. Pri zúfalom nedostatku dobrých právnikov ochotných ostať na prokuratúre sa tento orgán musí spoliehať na tých, ktorých má k dispozícii. Nie je to však dôvod, aby Generálna prokuratúra SR obhajovala nekompetentný postup prokurátorov, ako to urobila v prípade krajskej prokurátorky z Trenčína Jarmily Kováčovej.
Počas nedávneho pojednávania s Mikulášom Černákom a spol. médiá zaznamenali neprofesionálny postup žalobkyne Kováčovej. Generálna prokuratúra považovala za dôležité vydať stanovisko, v ktorom uvádza, že Jarmilu Kováčovú považuje za „skúsenú a odborne vysoko erudovanú“. „Generálna prokuratúra neupiera médiám právo na vlastné hodnotenie úrovne postupu prokurátorky na hlavnom pojednávaní, nemôže sa však stotožniť so znevažovaním jej práce, zvýrazňovaním drobných prerieknutí, ktorých sa pri psychickom vypätí môže dopustiť každý. Postup prokurátorky v priebehu pojednávania a aj pri prednese záverečnej reči bol na vysokej profesionálnej úrovni,“ píše sa v texte. Ak odhliadneme od nedostatkov v dôkazoch, treba si všimnúť, čo pani prokurátorka povedala v záverečnej reči a čo po vynesení rozsudku. Záverečnú reč nemala, mimochodom, napísanú ako ucelený text, čo si nedovolia ani kvalitnejší prokurátori v oveľa menej závažných kauzách. Aj preto sa pani Kováčovej prihodilo, že v záverečnej reči si trikrát pomýlila obžalovaného Černáka s poškodeným Szymanekom a obžalovaného Andreja Ambróza s nezvestným Milošom Piliarom. To hlavné však prišlo po procese. Na otázku kvality práce polície, ktorá v dokazovaní vraždy viditeľne zlyhala, Kováčová odpovedala inou zvláštnou otázkou: „Keď má niekto striktne dodržiavať interný predpis, no kde by prišiel?“ Po takomto výroku mala byť Jarmila Kováčová suspendovaná, a nie obhajovaná Generálnou prokuratúrou SR.
