podfarbenú roztržku. Prekvapujúce je najmä to, že sa na nej podieľal aj predseda vlády.
Odbory už roky dávajú najavo, kto im v Rade hospodárskej a sociálnej dohody najviac prekáža. Ivan Saktor tvrdí, že veľa problémov v tripartite spôsobil jej predseda Ivan Mikloš. Podľa prezidenta KOZ vraj podpredseda vlády „nemôže mať vzťah k sociálnemu dialógu“, lebo je liberál, ktorý neuznáva sociálne partnerstvo ako také. Aj keď možno predpokladať, že ekonóm Mikloš má o tripartite svoju mienku, sociálne partnerstvo uznáva do takej miery, že ani odborom, ani zamestnávateľským zväzom nenavrhuje, kto ich má na rokovaní zastupovať. Pán Saktor taký zdržanlivý zďaleka nie je, lebo už povedal, že by bolo „veľmi vhodné, aby RHSD viedol napríklad minister práce, sociálnych vecí a rodiny“. Ku kritike podpredsedu vlády sa rýchlo pridala SDĽ a k nápadu na výmenu šéfa tripartity sa bleskovo prihlásila aj SOP. Odbory a dve vládne strany majú teda spoločný recept, ako vylepšiť tripartitu: úplne stačí, ak jedného člena vlády, ktorý „nemá vzťah k sociálnemu dialógu“, vystrieda iný, ktorý ten vzťah má, a všetko bude v poriadku. V skutočnosti je to inak. Podpredseda vlády v RHSD netlmočí iba svoje, ale aj vládne stanoviská. Presnejšie – stanoviská väčšiny ministrov. S tým, čo odsúhlasí vládna väčšina, často nesúhlasia odbory a zamestnávatelia. Keby Mikloša vystriedal Magvaši, on by sa naozaj mohol s KOZ a AZZZ skôr dohodnúť – akurát že by s tým nesúhlasila väčšina ministrov. Spory z tripartity by sa preniesli do vlády. To je dôvod, prečo odbory výmenu navrhli a SDĽ i SOP ju podporili.
