aj keď boj s terorizmom bude aj naďalej v reakcii USA a ich spojencov dominovať, čoraz zvučnejšie sa ozývajú hlasy významných svetových mysliteľov, politikov a diplomatov, ktorí vedia, že iba zničenie teroristických sietí a izolovanie alebo zastavenie režimov, ktoré ich podporujú, na vybudovanie „nového svetového poriadku“ nebude stačiť. A tak sa nemožno čudovať, že – nielen na pražskej konferencii Fórum 2000 – odznievajú názory, ktoré čoraz jasnejšie požadujú mierové a definitívne vyriešenie palestínskeho problému. Nielen britský premiér T. Blair hovorí o potrebe samostatného palestínskeho štátu, ale už aj v najvyšších izraelských kruhoch sa táto myšlienka striktne neodmieta. Keďže nikto nie je doma prorokom, nemusí byť ich úsilie úspešné – ako mnohokrát v dejinách – ak však Palestínčania a Izraelčania neprekročia doterajšie mantinely v myslení, úspešné ani nemôže byť.
Nemožno sa čudovať, že bývalý najmocnejší muž sveta B. Clinton po tom, ako priznáva aj vinu Američanov na súčasnom stave sveta, končí svoju pražskú prednášku výzvou bohatým aj chudobným – bohatí si musia uvedomiť, že si nemôžu nárokovať to, čo odmietajú iným, a chudobní sa nemôžu zbaviť svojho utrpenia tým, že spôsobia deštrukciu Američanom. Nepriama zhoda poznania politológa Francisa Fukuyamu, že ľudské práva sú teoreticky univerzálne, a islamského učenca šejka Mohammada Mohammada Aliho, že islamská doktrína ľudských práv je v podstate podobná západnému vnímaniu ľudských práv, by mohli byť základňou, na ktorej sa bude dať postupne budovať nová koncepcia „spoločne zdieľanej ľudskej podstaty“ – niektoré cesty k nej naznačuje na inom mieste G. Soros. Či sa to dnešnej politickej, ekonomickej a filozofickej elite podarí, je veľmi otázne – antraxová cesta však „k chrámu“ nevedie.
