ntov je už viditeľných.
Vyššej účasti na týchto voľbách síce nahrávali vnútrokoaličné a koalično-opozičné spory o podobu krajov a kompetencií samosprávnych orgánov - čo mohlo signalizovať občanom, že ide o veci dôležité - odborníci odhadujú, že účasť bude nižšia ako v parlamentných voľbách. Ak si však občania neosvoja, že išlo o jednu z najdôležitejších ponovembrových reforiem, dôvod nižšej účasti a prípadne pochybného zloženia regionálnych parlamentov budú môcť hľadať doma v zrkadle. Paradoxom bude, ak voliť nepôjdu najmä tí, v ktorých bytostnom záujme je decentralizovanie štátu a posilnenie postavenia obcí a regiónov.
Hoci v niektorých krajoch vznikajú aj nečakané koalície, ktoré stavajú na hlavu doterajšie axiómy, trend vzniku stredovo-pravicového a stredovo-ľavicového bloku je zjavný. Rovnako ako postupné odchádzanie SDĽ a SOP zo súčasnej koalície a hľadanie nových potenciálnych partnerov. Z istého hľadiska môžu byť decembrové voľby aj prieskumom verejnej mienky, či v slovenskej spoločnosti dominuje reformný trend. Väčšinový volebný systém navyše môže na regionálnej úrovni mimoriadne vyčistiť politické pole od menších strán. A hoci zrejme neraz nebude presným odrazom skutočného pomeru síl v krajoch (pretože víťaz berie všetko), môže byť mobilizujúcim prvkom do parlamentných volieb. A v tom lepšom prípade aj ponaučením pre voličov, že stojí za to sa aj zamyslieť nad inými kvalitami kandidátov, ako sú stranícke odporúčania.
