Slovensko sa pri vstupe do NATO nesmie spoliehať len na to, že jeho vláda sa už dnes správa, akoby krajina bola súčasťou aliancie. Prekážkou nášho vstupu nemusí byť len nevhodná zostava budúcej vládnej koalície. Vážnou výhradou voči našej kandidatúre na členstvo môže byť aj nedostatočné priblíženie organizácie armády a ministerstva obrany k štandardom NATO. Aj keď sa minister obrany Jozef Stank všemožne usiluje pretvoriť Armádu SR na obraz ozbrojených síl aliancie, nie všetci jeho podriadení mu v tom pomáhajú.
Svedectvom toho sú tendre na dodávku personálneho informačného systému (PERSYS) a logistického informačného systému (LOGIS) pre armádu a ministerstvo obrany. Funkcionári, ktorí predkladajú ministrovi obrany podklady na vypísanie tendrov na dodávku informačných systémov, by mali prinajmenšom tušiť, ako sú tieto technické otázky riešené v členských krajinách NATO. Keby sa tým aspoň trošku zaoberali, nemohli by Jozefovi Stankovi odporučiť vypísanie dvoch tendrov. Štandardom aliancie je totiž integrácia databázy ľudských zdrojov do LOGIS-u. Z toho vyplýva, že tender mal byť iba jeden s presne formulovanou požiadavkou zahrnutia PERSYS-u do LOGIS-u. Vypísanie dvoch tendrov je navyše neodpustiteľným finančným hazardom. Keby nepostupoval Jozef Stank prezieravo a podpísal by to, čo mu predložili výberové komisie, ministerstvo obrany by zbytočne prišlo o stovky miliónov korún. Je totiž zjavné, že financovanie jedného informačného systému – aj keď náročného – musí byť lacnejšie ako nákup systémov dvoch. Ak nechce ministerstvo obrany skomplikovať naše integračné ambície, musí zabezpečiť dodávku takého LOGIS-u, ktorý bude kompatibilný so štandardom NATO.
