Dohody sú dôležitejšie ako reči

Predseda HZDS s obľubou rozprával, že odkedy sa hnutie stalo stranou, patrí do pravej časti politického spektra. Preto sa domáhal prijatia do EDÚ, ktoré združuje konzervatívne a kresťanskodemokratické strany Európy. Preto hovoril, že po voľbách chce spolupracovať s programovo blízkymi stranami – KDH, SDKÚ a SMK. Napriek takým rečiam sa HZDS dohodlo na regionálnej koalícii iba so Smerom, SDĽ a SOP. Napriek vyjadreniam, že Fico je horší ako Dzurinda a že koalícia so Smerom by nebola dobrá, napokon predseda Mečiar spojenectvo s najpopulárnejším slovenským politikom a jeho stranou neodmietol. Predseda Fico toto výberové politické príbuzenstvo komentoval výrokom, že „Smer nikdy neodmietal spoluprácu s HZDS, ale s Mečiarom a ľuďmi ako je on“. Otázka, ktorí ľudia v spomenutom hnutí sú takí ako Mečiar a ktorí nie sú, zrejme natoľko zamestnáva činiteľov Smeru, že im nezostali voľné kapacity na vlastné personálne rozhodnutia. Strana, ktorá prišla do politiky s heslom a požiadavkou nových tvárí, navrhla za predsedu bratislavského VÚC politika, ktorý bol posledným socialistickým ministrom spravodlivosti, posledným premiérom za KSS, ktorý v prvých slobodných voľbách kandidoval za VPN, funkciu podpredsedu v poslednej federálnej vláde zastával za HZDS, a kvôli tomu, aby ho Smer navrhol, opustil rady strany Stred. Anna Malíková, ktorá vyhlasovala, že SNS bude taká silná, že bez nej nebude možné vytvoriť vládu, už regionálne voľby nepovažuje za príležitosť na víťazstvo kandidátov SNS. Už jej ide iba o to, aby v nich prevýšila svojich hlavných súperov – kandidátov Pravej SNS.