že komisia vlastne potvrdila názor SNS. Pravda však je, že benátske stanovisko spochybnilo nielen zákon maďarský, ale aj podobný zákon slovenský.
Benátska komisia skonštatovala, že účinky maďarského zákona, ktorý sa týka občanov susedných štátov, môžu nastať iba na území Maďarskej republiky. Inými slovami - aj keď to Budapešť popiera, zákon o zahraničných Maďaroch má extrateritoriálny charakter, teda presahuje územie štátu, ktorý ho prijal. Presahuje ho tým, že maďarský štát chce priamo zo svojho rozpočtu - hoci prostredníctvom špeciálnych inštitúcií pôsobiacich v susedných štátoch - poskytovať finančnú pomoc nielen inštitúciám a pedagógom, ale aj rodičom, ktorí aspoň dve svoje deti dajú vzdelávať v maďarskom jazyku. Zákon, ktorý stanovil, že slovenskí, rumunskí, chorvátski, juhoslovanskí či ukrajinskí občania „majú nárok na podporu k výchove a vzdelávaniu“, ktorú im poskytne Maďarská republika, vlastne inštitucionalizoval právne spojenie medzi maďarským štátom a štátnymi príslušníkmi iných krajín. Nielen podľa dotknutých krajín, ale aj podľa Benátskej komisie je takýto postup neprípustný. Lenže komisia povedala aj niečo iné. Okrem toho, že účinky zákona môžu nastať iba na území štátu, ktorý ho prijal, preferenčné zaobchádzanie s občanmi iných štátov „sa smie týkať vzdelávania a kultúry, výlučne však s cieľom podporovať kultúrne väzby“. Faktom je, že preferenčné zaobchádzanie, ktoré voči krajanom pripúšťa slovenský zákon o zahraničných Slovákoch, sa netýka iba vzdelávania a kultúry, ale aj ďalších oblastí - samotného pobytu, pracovného povolenia, dôchodkového zabezpečenia atď.
