ú diplomatickú rolu, boli na mieste už pred zahraničnou cestou R. Schustera do Rakúska. Prvá zahraničná cesta samozvaného koordinátora však ukázala, že pochybnosti sa môžu týkať aj miery kompetentnosti hlavy štátu takúto rolu vykonávať.
Na to, aby sme mohli tieto pochybnosti vysloviť, netreba zachádzať ani do špekulácií o tom, či informácia agentúry APA (TASR v stredu priniesla správu, podľa ktorej Schuster v rozhovore pre rakúsku agentúra APA povedal, že „na Poľsko nemôžeme čakať, keď my budeme pripravení na vstup do EÚ a Poľsko nie. To by bola falošná solidarita“) bola úplne korektná, alebo nie. Možno bol pán prezident inšpirovaný tým, že dva dni predtým predstaviteľ opozičnej Sociálnodemokratickej strany Rakúska (SPÖ) v Európskom parlamente H. Swoboda rakúskym novinárom v Štrasburgu povedal, že „po prvý raz sa diskutuje o prvom kole rozšírenia Európskej únie bez Poľska“ - čo vraj môže byť na jednej strane „otázkou taktiky“ s cieľom zvýšiť tlak na Varšavu, na druhej strane signálom ďalším kandidujúcim krajinám, „že nemusia čakať na Poľsko“. V každom prípade boli prezidentove slová nedomyslené.
