Ivan Laučík. FOTO - TASR
Bociani odleteli a ešte neprileteli. Kriváň svieti ako plachta zamrznutá v severáku. Aký je neznesiteľne presný!
"... ja tu zostávam kvôli Kriváňu... hoci moje postavenie je veľmi krehké. (...) Stojí to však za to, vidieť Kriváň čo i len minútu v apríli. (...)" (Ivan Laučík, PROJEKT 1/1995).
V poetickom slovníku Ivana Laučíka, ktorého doterajšie BÁSNE (Koloman Kertész Bagala, L.C.A. a Modrý Peter, Levoča 2003) máme súborne pred sebou, bocian nie je frekventovaný. Jeho verše sú o nás a o svete, do ktorého prichádzame, z ktorého odchádzame, jediní bociani, ktorí do života prinášajú deti. Čo sú chladnomilné rastliny vo vetre, ak nie my sami, ale zjasnievanie očí nám básnik neodopiera.
