Tí, čo sme nevolili ani Mečiara, ani Gašparoviča, sme už dostatočne vykričali svoj šok z výsledku volieb. Proklamovali sme, že ani jeden z nich nemá šancu dostať náš hlas v druhom kole. Bez ohľadu na to Mečiar alebo Gašparovič sa stane prezidentom na budúcich päť rokov. Bude ním z vôle ľudu, podľa demokratických pravidiel, ktoré sme si sami určili, v súlade s Ústavou SR.
Až do dňa volieb budú prevládať emócie, bude sa žonglovať s pojmom menšieho zla: Mečiarovič alebo Gašpar? Najneskôr odo dňa druhého kola volieb by však mal nastať čas rozumu, racionálneho zvažovania možností vládnej politiky v kontexte tejto novej situácie, a to prinajmenšom do konca volebného obdobia súčasnej vlády a celej vládnej koalície. Bežný občan môže naďalej vystačiť s emotívnym prístupom k veci a vyčkať, ako sa to vyvrbí; nezávislý intelektuál si môže naďalej dožičiť luxus zásadového, nekompromisného postoja a trvať na tom, že aj akokoľvek sofistikované menšie zlo zostáva stále len zlom, proti ktorému treba bojovať až do konca.
Demokratický politik, tobôž vládny, však na tento luxus právo nemá. Nekompromisne zásadový môže byť len do volieb, po nich musí brať do úvahy aj tvrdú realitu ich výsledkov. Jeho úlohou je totiž riadiť štát, usilovať sa o to, aby systém štátnej moci dobre fungoval, a teda aby všetky jeho zložky spolupracovali a navzájom sa dopĺňali. Práve preto musí byť preňho politika umením kompromisu, umením možného, navzájom prijateľného konsenzu v smerovaní štátu. Svoju koncepciu, v izolácii od koncepcií tých druhých a v rozpore s nimi, presadzuje iba autoritatívny či totalitárny politik podľa hesla: Keď sa rúbe les, lietajú triesky! (Alebo aj: Zvyknite si, je po voľbách! ) Ten demokratický sa musí usilovať o dohodu a konsenzuálny postup. Keď to neklape, je to na škodu krajiny, jej dôveryhodnosti a celkového obrazu, svedčí to o tom, že štát nefunguje dobre, lebo jednotlivé zložky štátnej moci nie sú zosúladené.
Odkedy vznikla Slovenská republika, vždy nám to povážlivo škrípalo vo vzťahu medzi vládou a prezidentom. Zdá sa, že ani teraz to nebude lepšie. Či to však bude horšie, nebodaj, až katastrofické, závisí len od oboch partnerov tohto vzťahu po 17. apríli. V prvom prípade sa tento vzťah vykryštalizoval do trvalého, konflikty vyvolávajúceho ťahu autoritatívnej Mečiarovej vlády proti prezidentovi Kováčovi, zahnanému do kúta obrany demokratických princípov vládnutia.
