José María Aznar. FOTO - REUTERS
Zavolal mi z Madridu môj kolega a priateľ Jorge Lozano, ktorý vyučuje semiotiku a teóriu komunikácie na Universidad Complutense, a vraví mi: "Videl si, čo sa stalo u nás? Veď je to potvrdením všetkého, čo ste u vás napísali v šesťdesiatych rokoch. So študentmi opäť čítame vašu komunikáciu s Paolom Fabbrim, Pierom Paolom Gigliolim a ostatnými v Perugii v šesťdesiatom piatom, tvoje vystúpenie v New Yorku v päťdesiatom siedmom o partizánskej semiológii, ako aj tvoju esej zo sedemdesiateho tretieho Ubližuje verejnosť televízii?. Tam je to už všetko napísané."
Nablýskaný jaguár
Je to príjemný pocit, byť vyhlásený za proroka, no musel som Lozana upozorniť, že vtedy sme naozaj nič neprorokovali: iba sme objasňovali, ktorým smerom sa môžu uberať tendencie, ktoré sa vtedy začínali črtať. Dobre, dobre, hovorí mi Jorge, ale jediní, ktorí si to neprečítali, boli práve politici. Nuž možno.
