Konflikt medzi HZDS a SNS vedúci k faktickému zrušeniu opozičnej zmluvy je na okraji záujmu. Na jeho podklade však možno badať príznaky iného zaujímavého sporu, ktorý skryto prebieha v HZDS. Obe strany konfliktu sa zhodujú v jednom: HZDS sa vo vlastnom záujme musí zriesť spolupráce s SNS.
Problém vznikne, keď sa majú dohodnúť, kto je prirodzeným spojencom hnutia. Väčšina relevantných strán odmieta koalíciu s HZDS. Ťahanice v ľudovej strane o to, či je vhodnejšie spojenectvo s pravicovými alebo ľavicovými stranami, sú teda aspoň v tomto období bezpredmetné. Ich pravý zmysel spočíva vo vnútornom boji o smerovanie hnutia. Reformátori, ktorých v minulosti hnutie nenominovalo do vlády, ťahajú doprava. Červené krídlo exministrov a exfunkcionárov si želá, aby bolo HZDS ľavicovou „ľudovou stranou“, čo je zjavný politologický nezmysel. Za zmienku stojí fakt, že k pravičiarom sa momentálne slovne prihlásil aj predseda Vladimír Mečiar, ktorý deklaroval pravicovú orientáciu HZDS, záujem o vstup do Európskej demokratickej únie a spoluprácu s KDH a SDKÚ. Bolo by naivné brať vážne všetko, čo povie Mečiar. V HZDS však bolo dobrým zvykom neprotirečiť tomu, čo hovorí. Jeho podpredseda Jozef Kalman sa Národnej obrode vyznal, že koalícia s pravicou je síce predstavou väčšej časti vedenia HZDS, avšak „väčšia časť členskej základne by privítala koalíciu HZDS, Smer, SDĽ, SOP“. Takto otvorene proti názorom predsedu HZDS Vladimírovi Mečiarovi v poslednom období nevystúpil žiaden politik hnutia. Ani Oľga Keltošová. Kalman navyše zašiel tak ďaleko, že do výbavy svojej argumentácie vtiahol voličskú základňu, ktorá je mimoriadne fixovaná na Vladimíra Mečiara.
