Posledná stopa po unesených českých novinároch sa končí na tejto diaľnici. FOTO SME - RICHARD FILIPKO
Únosy nie sú žiadnym novovekým vynálezom. Čo sa vyvíja, sú ich spôsoby a motívy. Zatiaľ čo Zeus, neukojiteľný ctiteľ krásnych pozemšťaniek, bol pre naplnenie túžby ochotný vziať na seba podobu býka, aby zavliekol pôvabnú Európu do azylového brlôžka na vzdialenom kontinente, neskorší únoscovia Sabiniek sa rozhodli pre hromadný lup počas priateľského pikniku. Ale aj Sabinky boli obeťami únosu len pre svoju ženskú podstatu, čo nám umelci nasledujúci vždy znova a znova talentovane vysvetľovali ako poľahčujúcu okolnosť.
Fantázia umelcov síce veci časom retušuje, ale v prípade Sabiniek čerpala z análov. A tie jasne hovoria o tom, že rozčúlenie unesených žien rýchlo vyprchal a že sa nakoniec svojim vášnivým podmaniteľom svorne postarali o beztrestnosť. Únos Jitky kniežaťom Břetislavom z opevneného kláštora už bol krvavejší, ale pre svoj priamočiary motív stále ešte zrozumiteľný. Až keď unesená osoba už sama nie je cieľom, ale prostriedkom na dosiahnutie cieľa iného, hovoríme tomu vydieranie. A vydieranie je zločin.
