Voľba je vždy rozhodnutie medzi viacerými, ale minimálne dvoma možnosťami. A rozhodovať sa môžete rôzne: racionálne, podľa emócií alebo podľa vkusu, lósom, rozpočítaním, na základe úvahy, čo bude pre vás výhodnejšie, alebo hoci aj naslepo so zavretými očami.
Pred rokmi som na kajaku splavoval Hron a niekde pod Hliníkom sme sa prevrátili. Bolo treba konať rýchlo. Jednou rukou som schmatol malého syna a druhou som sa usiloval vyloviť z rieky plávajúce zvršky. Na dosah už boli iba nohavice a sveter a aj tie sa začali beznádejne vzďaľovať. Musel som sa rozhodnúť. Jedny nohavice som mal premočené na sebe, druhé sa zmietali v prúde neďaleko svetra. Oba kusy som do jedinej voľnej ruky schmatnúť nemohol. Druhé gate som oželel. Zamávali mi smutne vo víre a ponorili sa pod hladinu. Pravdaže, bola tu ešte možnosť tretia: vydať dieťa napospas prúdu a zachrániť aj gate, aj sveter. Akéže je z toho poučenie? Nijaké. Iba, že život pred vás stavia všelijaké možnosti voľby a záleží na vás, ktorú zvolíte. A záleží na prístupe k voľbe.
V decembri sme s Ivanom Martonom stáli na Hlavnom námestí v Bratislave pri stolíku s petičnými hárkami na podporu kandidatúry Martina Bútoru za prezidenta. Okoloidúci kládli všelijaké otázky, aby si mohli zvoliť: podpísať či nepodpísať.
