SHOOTY
Naši štátni činitelia nám pred pár dňami dali priamo i nepriamo najavo, že by nebolo vkusné a dobré, keby sme si išli vyberať medzi pánmi Mečiarom a Gašparovičom, ktorý z nich má byť prezidentom republiky. Mysleli si naši činitelia, že tým poskytujú verejnosti akúsi službu navyše, akýsi bonus k svojim bežným politickým úkonom a výkonom. Nie som si istý, či sme to všetci tak pochopili.
Keďže ja osobne nie som pánom Hrušovskému, Dzurindovi a Ruskovi (a Bugárovi) ničím zaviazaný a ich vkus im tiež nezávidím, necítil som ani potrebu poslúchať ich politické odporúčania a nasledovať ich želania a ich príklad. A pretože navyše mám vážne pochybnosti o skutočne mravnom základe ich náhlej štítivosti a následne o ich morálnom oprávnení zhnusovať nám čokoľvek okrem seba samých, a pretože - druhýkrát navyše - mám skeptický názor aj na ich politickú prezieravosť a profesionálny politický úsudok, vybral som sa aj v druhom kole prezidentských volieb k urne. A to práve preto, že výber zostal taký, aký zostal. Išiel som, skrátka, rozlišovať tam, kde sa našim urazeným politickým stratégom už minula para i fantázia.
