V čase, keď vo vládnej koalícii čoraz viac dominuje jej pravicovo-ľavicové obsadenie, vznikol v jej vnútri spor o návrh zákona o vysokých školách, kde toto rozhodujúce diferencovanie celkom neplatí. Najviac medializované spory sú v podstate dva - jeden je o platení školného (buď celoplošne, alebo iba za externé štúdium, alebo za štúdium pri prekročení štandardnej dĺžky štúdia), druhý o právnej subjektivite fakúlt.
Slovenská ústava v čl. 42 ods. 2 hovorí: „Občania majú právo na bezplatné vzdelanie v základných školách a v stredných školách, podľa schopností občana a možnosti spoločnosti aj na vysokých školách.“ Bez ohľadu na to, že všetci rodičia vedia, že ani získavanie vzdelania na stredných a základných školách nie je de facto bezplatné, možnosti spoločnosti sú s bezplatným VŠ vzdelaním v ešte väčšom rozpore. (Ak sa napríklad spoločnosť rozhodne, že vyše 100 mld korún investuje do ozdravenia bánk, niekde tie peniaze chýbajú - čo je len jedna, aj keď nie bezvýznamná črta problému.)
Vo vládnej koalícii sa v prípade platenia školného vytvorili dva tábory - jeden s rozličnou argumentáciou proti plateniu školného tvoria SDĽ (s ľavicovou, sociálne orientovanou rétorikou), KDH a OKS (s akcentovaním toho, že platenie školného len pri externom štúdiu zavádza dve kategórie medzi študentmi). Druhý tábor tvoria SDKÚ a SMK - napríklad v programe SDKÚ sa o tomto postoji píše: „V rámci financovania vzdelania budeme podporovať spoluúčasť študenta pri financovaní vysokoškolského štúdia. Zavedieme mechanizmus štipendií a pôžičiek, ktoré zabezpečia, aby študenti z chudobnejších rodín neboli v nevýhode.“ Takúto argumentáciu podporujú viacerí vysokoškolskí pedagógovia, tvrdiac, že zrušenie poplatkov za externé štúdium úplne zlikviduje túto formu štúdia. Fakt je, že spor o rovnosť príležitostí a aspoň takéto plátanie vysokoškolského vzdelávania dospel do konečného štádia, a ak sa koalícia nedohodne, o podobe zákona o VŠ, o školnom a slobodách akademickej obce rozhodnú hlasy opozície. Teda tej, ktorej diel na súčasnom stave ekonomiky štátu bol rozhodujúci.
