Pohreb čečenského prezidenta Achmada Kadyrova. FOTO - REUTERS
Najväčšia moc najmenej zmôže. Deviateho mája 2004, na Deň víťazstva a Deň armády sa tribúna, vyhlásená za nedotknuteľnú, zrútila práve vo chvíli, keď pred ňou defilovali ruskí vojaci a spievali víťazné hymny. Na tomto mieste, najstráženejšom v celom Groznom, čečenskí rebeli zabili hlavu proruskej administratívy a veliteľa okupačnej armády, ktorí boli známi svojou brutalitou. Pre nich by bolo bývalo oveľa jednoduchšie praktizovať slepý a bezhlavý terorizmus: je oveľa ľahšie nechávať vybuchovať autá naložené výbušninami niekde uprostred Bagdadu, alebo sa hodiť ako ľudská bomba do kaviarní či autobusov, ako to robí Hamas, alebo binladinizovať nástupištia plné cestujúcich, byty v blízkosti ropovodov alebo jadrových elektrární, ktoré sú v Čečensku chránené oveľa horšie než na Západe. Nerobia to. A nikto sa nepýta, prečo vlastne.
