. A to práve tá, ktorá sa učí na lýceách, stretnete sa s ňou hoci v kaviarni, kde sa dá v nedeľu posedieť, ako napríklad v Paríži, alebo prostredníctvom vulgarizácie prostého čítania, ktoré občas pritiahne neuveriteľne široké poslucháčstvo do sály, kde diskutujú profesionálni filozofi.
Závažné diela
Vo všetkom tomto možno hľadať módu či masmediálne zjednodušovanie, isteže, ale tento symptóm nehodno podceňovať. Preto mi prišlo na um dať zopár rád neodborníkom, aj tým, ktorí neštudovali filozofiu na lýceu, prípadne tým, čo si prišli vypočuť domnelých filozofov, ktorí kdesi rozprávali, ale sami dobre nevedeli o čom. Všetkým týmto odporúčam tú najjednoduchšiu cestu: čítať to, čo napísali skutoční filozofi.
Filozofia nemusí vždy vyzerať jednoducho, ergo musí byť zložitá, no nikde nie je napísané, že pri filozofovaní treba rozprávať zložito. Zložitosť jazyka vo filozofii nie je znakom ani kvality, ani zvrátenosti, a často závisí od problému, o ktorom je reč. Existujú závažné filozofické diela, ktoré zmenili náš spôsob bytia i myslenia a sú také fatálne ťažké, že nenabádam nikoho, kto nie je vyslovene odborník, aby si ich prečítal. Takými sú napríklad Aristotelova Metafyzika či Organon, prípadne Spinozova Kritika čistého rozumu alebo tá jeho vznešená, avšak úplne nečitateľná Etika.
No sú aj filozofi, ktorí vedeli rozprávať dostupným spôsobom, a často sú to presne tí istí, ktorí sa v iných svojich dielach vyjadrovali úplne nezrozumiteľne. Preto budem odporúčať iba niekoľko tenkých knižiek (každá má len okolo stovky strán), ktoré sú dôkazom toho, ako sa dá filozofovať bez zbytočných odborných výrazov.
Nečakajte sex!
Začnime s Platónom. Odporúčal by som Kritona, kde sa dá naučiť, ako a prečo sa občan nesmie vyhýbať dodržiavaniu zákonov (nech už sa volá Sokrates či Silvio), a potom prejsť k Aristotelovej Poetike. Zabudnite na to, že hovorí o klasickej tragédii. Čítajte ju, akoby podávala návod, ako sa píše detektívka alebo western. Nášmu autorovi už vtedy bolo jasné všetko to, čo dvetisíc rokov po ňom chápu Hitchcock či John Ford. Potom si prečítajte De magistro od svätého Augustína. Hovorí tam o tom, ako sa rozprávať so synom o bežných veciach. Skvelá knižočka, geniálne jednoduchá a dôvtipná.
Hoci som obdivovateľ stredoveku, sotva by som odporúčal nejaký text z veľkého obdobia scholastiky, pretože niekoľko strán vytrhnutých zo systematického kontextu môže byť zavádzajúcich. Preskočme teda potok, myslím ten striktne filozofický, a orientujme nášho čitateľa na listový román (veru tak, zamilovaný) o Abelardovi a Eloise. Nečakajte priveľa sexu, ale stojí to za to.
