Necelý mesiac pred prvými regionálnymi voľbami sa vo vrcholovej politike začína vyjasnievať - hľadá sa vinník za „blbú“ náladu a noví koaliční spojenci. Konflikt o školné vyplavil na povrch - po koľkýkrát - že ľavica a pravica má na riešenie vecných problémov zásadne odlišný pohľad, že najmenšia i najprincipiálnejšia pravica odmietajú kompromis - z núdze cnosť a že parlamentná koalícia vyzerá inak ako tá vo vláde. Zrejme nie je vylúčené, že scenár s reformou verejnej správy - keďže sa spojenectvu SDĽ a opozície už osvedčil - sa bude opakovať až do volieb. Napokon, otázky daní, dôchodkovej reformy a privatizácie SPP sa na to priam núkajú.
Necelý mesiac pred regionálnymi voľbami začína byť jasné, že vnútropolitický proces akceptovania HZDS ľavicou a Smerom úspešne pokračuje - a hoci „štandardizácia“ HZDS neprekročí hranice Slovenska, prinajmenej nie tie západné či do NATO (na to je proces sebakritickej reflexie minulosti u Starého a jeho kumpánov priveľmi mizerný), v domácich podmienkach už hnutie prelomilo izoláciu. Regionálne voľby sa tak, okrem iného, stanú aj previerkou, či už vo verejnej mienke nastal čas, aby sa HZDS stalo partnerom niektorých tzv. štandardných strán, s ktorými môže vytvoriť ďalšiu vládnu koalíciu. Pravica si zasa vďaka rozličným koalíciám môže overiť, ktorý variant spolupráce je pre jej potenciálnych voličov najprijateľnejší - či je to širší volebný koaličný blok, akú koalíciu ešte voliči akceptujú, či do nej patrí aj ANO, alebo už nie, či je to samostatná cesta za voličmi a pred- alebo povolebné vyhlásenie o spoločnom postupe pri zostavovaní vlády. Sociálne a ekonomické podmienky v jednotlivých krajoch sú však dosť odlišné, odlišujú sa aj ponúkané zostavy, takže analyzovať regionálne volebné výsledky a nájsť optimálny variant pre „veľké“ voľby asi nebude jednoduché.
