Krátko po zmarení referenda v roku 1997 navštívil Slovensko predseda Štátnej dumy Ruskej federácie G. N. Selezňov a vyslovil potešenie, že slovenský ľud hlasoval nohami, t.j. že sa na ňom nezúčastnila veľká väčšina občanov Slovenska. Dôvod neúčasti bol síce iný, ale výsledok sa ruskému komunistovi rátal - aj zásluhou zmarenia referenda nebola SR pozvaná do NATO ako jej traja susedia.
Včera navštívil Slovensko generálny tajomník G. Robertson a deň pred príchodom tvrdošijne opakoval na tvrdošijne kladené otázky - „NATO prijalo záväzok rešpektovať demokratické hodnoty, etnickú znášanlivosť, dobré vzťahy so susednými krajinami… ako aj systém nezávislého súdnictva a slobodnej ekonomiky. Všetky tieto faktory budeme brať do úvahy. Ľudia by preto mali ísť voliť s otvorenými očami“. Hlasovanie s otvorenými očami znamená zvažovať, čo ktorá výsledná volebná alternatíva znamená - úspech V. Mečiara a účasť vo vláde znamená stop vstupu SR do NATO (a logicky zrejme aj do EÚ).
Či to bude niečo znamenať pre väčšinu slovenských voličov, si dovolím pochybovať - napokon, ani G. Robertson to nehovorí takto natvrdo, uvedomujúc si vratkú slovenskú pôdu pod nohami. Slovenskí voliči sa aj tak rozhodnú podľa vlastných priorít a emocionálnej náklonnosti - a argument, že západní politici to vidia práve takto, nie je pre nich rozhodujúci.
