Kandidátky do regionálnych volieb priniesli zopár prekvapujúcich koalícií a nominácií - novou tvárou sa stal napríklad Milan Čič ako doklad slov predsedu Smeru, že veľká a regionálna politika sú o niečom úplne inom. Odbavme tento bonmot poznámkou, že mantinely veľkej a regionálnej politiky by nemuseli ohraničovať úplne iné ihriská a zabrúsme inam. Kandidačná listina Liberálnodemokratickej únie (pritom nejde o členky LDÚ) v bratislavskom VÚC je čisto ženská - nachádzajú sa na nej projektantka, učiteľka, novinárka, invalidná dôchodkyňa, detská lekárka, štátna zamestnankyňa a podnikateľky. Primerane týmto profesiám sa mienia venovať predovšetkým problémom školstva, zdravotníctva, sociálnych služieb, bezpečnosti, ekológie.
Ich hovorkyňa a jedna z kandidátok Oľga Pietruchová na margo rozhodnutia tejto ženskej koalície tvrdí, že „ženy tvoria polovicu obyvateľstva a demokracia si nemôže dovoliť byť rodovo slepá, ak má zastupovať všetky vrstvy obyvateľstva“. Hoci je faktom, že zastúpenie žien v najvyšších politických pozíciách nezodpovedá ich zastúpeniu v spoločnosti (a ani občasným vzletným slovám nonšalantných mužov), riešenie tohto problému majú vo svojich rukách. Ešte konkrétnejšie v práve voliť a byť volené. Čisto teoreticky - keby sa ženy-voličky rozhodli uprednostňovať vo voľbách (regionálnych či parlamentných) ženy- -kandidátky a v tomto trende vytrvali, politická scéna by sa po niekoľkých volebných obdobiach zmenila na nepoznanie. Aj bez umelého určovania kvót. Že je to však skôr teoretický variant, dosvedčuje aj priama voľba prezidenta v roku 1999, keď aj voličky uprednostnili súčasnú hlavu štátu pred M. Vášáryovou. Isteže, tá im dala svojím „nediplomatickým“ vystupovaním v relácii Sito dosť vážne dôvody na to, aby ju nevolili - avšak viaceré kroky súčasného prezidenta už neraz naznačili, že ani táto voľba nebola mimoriadne vydarená.
