Na ministerstve poľnohospodárstva sa každoročne rozhodne o pridelení dotácií poľnohospodárskym družstvám vo výške desať miliard korún. Minister poľnohospodárstva Pavel Koncoš a jeho družstevnícke bratstvo už tretí rok tvrdošijne odmietajú poskytovať verejnosti informácie o tom, ako a komu sú prerozdeľované tieto peniaze vyzbierané od daňových poplatníkov. Okrem toho, že tento feudálny prístup k správe verejných financií je v príkrom rozpore s (údajnou) ľavicovou orientáciou ministra Koncoša, vyvoláva aj oprávnené podozrenia z klientelizmu a možno aj kriminálneho konania zodpovedných funkcionárov ministerstva poľnohospodárstva.
Vo svetle neprehľadného narábania s desiatimi miliardami korún sa, pochopiteľne, hľadí aj inak na skutočnosť, že dve poľnohospodárske družstvá, v ktorých má Pavel Koncoš majetkové podiely, dostali od jeho ministerstva dotácie. Každý ústavný činiteľ (aj minister) má právo vlastniť majetkové podiely v obchodných spoločnostiach. Je to ústavou chránené a posvätené právo. Keď sa môžu o štátne dotácie uchádzať všetky družstvá, nesmú byť z tohto nároku vyradené tie, ktoré spoluvlastní minister poľnohospodárstva. Pavel Koncoš si však sám na seba uplietol bič zavedením reštriktívneho informačného režimu v oblasti dotácií. Verejnosť má právo podozrievať ho, že neochotou zverejňovať kto a koľko dostal, chce zakrývať preferovanie svojich firiem či družstiev patriacich jemu blízkym alebo inak spriazneným ľuďom. Napokon, aký iný dôvod môže mať pravdepodobne protizákonné zadržiavanie informácií o používaní finančných prostriedkov daňových poplatníkov?
