Poslanec KDH František Mikloško ohlásil, že KDH opäť „zdvíha zástavu antikomunizmu“. Ako zámienka poslúžilo trestné oznámenie boľševického prokurátora Antona Rašlu na podpredsedu hnutia Vladimíra Palka. Exprokurátor sa cíti dotknutý Palkovým tvrdením, že Rašla by mal byť za svoje činy v časoch politických procesov stíhaný. Podal generálnej prokuratúre podnet. Kresťanskí demokrati to využili a zaútočili na generálneho prokurátora Milana Hanzela. Vyčítajú mu, že prokuratúra sa zaoberá Rašlovým oznámením, pričom ignoruje, že poslal na smrť nevinné osoby. Konanie predstaviteľov KDH je v tomto ohľade nekorektné. Zasahujú totiž do kompetencií prokuratúry. Zákon nerobí rozdiel medzi tým, či trestné oznámenie podáva Rašla, Biľak, alebo Hrušovský. Musí preveriť, či je podnet opodstatnený, a potom rozhodnúť o stíhaní alebo odložení veci ad acta. Také sú postupy v právnom štáte, o ktorý KDH ešte pod vedením expredsedu Jána Čarnogurského zvádzalo s treťou Mečiarovou vládou neúprosný boj. Keď malo KDH „svojho“ federálneho generálneho prokurátora, neurobilo pre potrestanie zločinov päťdesiatych rokov veľa, čo rozhorčenie nad Rašlom stavia do iného svetla.