Fico - figúrka alebo štátnik?

ť aj od výsledkov volieb a povolebného vývoja, čím diplomaticky naznačil, že voľba HZDS týmto ambíciám nepraje. Potom sa prezident R. Schuster rozhodol prijať záštitu nad konferenciou na podporu vstupu SR do NATO, ktorú organizuje HZDS - ľudová strana robí verbálne maximum, aby sa zabudlo na jej prešľapy z minulosti a nedôveryhodnosť zo súčasnosti, ale kým sa reálnymi krokmi nedištancuje od činov I. Lexu a R. Žiaka (ktoré sa udiali s požehnaním Starého - ale čo už by zostalo z HZDS bez neho, všakže?), nemôže očakávať zmenu postoja zahraničia. Ako však vieme z vyhlásení predsedu HZDS - či už zo súkromného rozhovoru s britským veľvyslancom D. Lyscomom, alebo z bratislavského mítingu, táto požiadavka je pre HZDS neprijateľná. Očakávať, že malému Slovensku budú jeho potenciálni partneri tolerovať veci (dokonca menej závažné), ako pri vytváraní svetovej protiteroristickej koalície tolerujú veľkému Rusku či Číne, či Pakistanu, alebo afganskej Severnej aliancii, je nelogické. Hoci je to nepríjemné a aj z tohto hľadiska nespravodlivé, je to tak. Druhou stranou tejto mince je, že členstvo v aliancii je založené do značnej miery na dôvere medzi jednotlivými členmi - a tu je otázka dôveryhodnosti Západu k vláde, v ktorej by mali významné slovo ľudia ako Mečiar, Žiak, Krajči, skutočne podstatná. Otázka potom znie, prečo HZDS pre ideu, ktorá je vraj dokonca dôležitejšia ako samotná účasť HZDS vo vláde, nie je schopné sebareflexie a očisty.