e má všetky predpoklady byť významným spúšťacím mechanizmom nového vývoja.
Ešte pred 11. septembrom si George Bush a Vladimír Putin padli do oka. Ich stretnutie v Ľubľane završovalo prvú Bushovu okružnú cestu po Európe, keď okrem štátov západnej Európy zožal veľké ovácie vo Varšave. Tam v povestnom prejave hovoril o začiatku budovania niečoho celkom nového a zdôraznil, že urobí všetko pre to, aby sa už nezopakovala Jalta ako symbol delenia Európy po druhej svetovej vojne.
Bush a Putin si o niečo neskôr zdvorilosti zopakovali v talianskom Janove na stretnutí G8 a vzťahy sa viditeľne zlepšovali. Bush pozval Putina do USA, kde sa mal stať ruský prezident Bushovým hosťom na jeho texaskom ranči v Crawforde. Nikto však ani len nepomyslel na tragédiu, ktorej príprava vrcholila v hlave zvráteného nepriateľa. Ktovie, na čo v tých chvíľach myslel Usáma bin Ládin: v zaslepenosti ponížiť Ameriku: až poľahky zabudol na geopolitické následky barbarského aktu. Jedenásty september stmelil svet proti terorizmu, a nech už to môže znieť aj ako irónia dejín, krvavý útok na New York a Washington okamžite primkol Putinovo Rusko k Bushovej Amerike a potrebu stvorenia nových vzťahov urýchlil. A tak to, čoho sme dnes svedkami v americko-ruských vzťahoch, nemohol predvídať žiaden stratég, politológ či vrcholný geopolitický špecialista. Putin celou váhou svojej autority prešiel na americkú stranu a naplno podporil Bushovu stratégiu likvidovania terorizmu. Aj keď sa ozvali kritické hlasy, že vehementnou podporou Bushovho postupu si chce ohriať vlastnú „protiteroristickú polievočku“ v Čečensku, čoskoro sa ukázalo, že mu ide v prvom rade o podporu zásadného celosvetového zápasu proti nepriateľovi, ktorý si za svoju základňu vybral Afganistan. Obaja politici sa neskôr stretli v Šanghaji na zasadaní tichomorského hospodárskeho spoločenstva, kde už vraveli o konkrétnych krokoch. Netrvalo dlho a Putin privítal a podporil príchod amerických vojakov do bývalých sovietskych stredoázijských republík. Treba povedať, že išlo o odvážny postoj. Sergej Ivanov, minister obrany, s tým napríklad nesúhlasil a spoločne s ním sa voči prezidentovmu kroku postavili aj ďalší predstavitelia silových rezortov. No vzápätí či súčasne afganská Severná aliancia dostala od Ruska výdatnú vojenskú pomoc. Koordinácia americko-ruského vojenského úsilia bola viac než zrejmá. Putinove kroky sa ešte zintenzívnili. Počas stretnutia s generálnym tajomníkom NATO Georgeom Robertsonom Putin celkom otvorene vravel o ruskej chuti stať sa raz členom NATO a - čo je z hľadiska blízkej budúcnosti ešte významnejšie - už nekritizuje rozširovanie NATO a nemá nič proti možnému prijatiu troch pobaltských krajín do aliancie. Zároveň nechal na veľký žiaľ Fidela Castra zatvoriť ruskú špionážnu monitorovaciu stanicu na Kube. A potom prišiel rad na diskusiu o dohode nového zníženia počtu jadrových zbraní oboch krajín. Putin už neopakuje nedávne ostré slová odmietania, keď nesúhlasil s americkým projektom NMD.
