Po Mečiarovi aj Schuster s Ficom

Pred návštevou sa slovenský prezident zmienil, že jeho rokovanie by malo prelomiť porevolučné ľady. Po rokovaní s Putinom radostne oznámil: „Zamrznuté ľady, ktoré po revolúcii istý čas trvali, môžeme považovať za roztopené.“ Radosť by však nemala byť prehnaná. Časy, keď žiadne „ľady“ neexistovali, už boli. Stačí si spomenúť na Jeľcinov výrok adresovaný v máji 1998 Mečiarovi: „Veľmi, veľmi chceme, aby ste zvíťazili vo voľbách. Chceme to, pretože máme také vzťahy so Slovenskom, že ďalšie naše kontakty - v takejto zostave - budú len na prospech Ruska i SR.“ Teplo či chlad vo vzájomných vzťahoch mali svoj objektívny základ. Záviseli od postoja Ruska k NATO, od jeho odporu k rozšíreniu aliancie i k členstvu SR v nej. Vzťahy boli teplé, keď členstvo „nehrozilo“, ochladili sa, keď bolo aktuálne. Teraz sa situácia zmenila, lebo sa zmenila aj globálne. Stanovisko, že Rusko je i naďalej proti rozšíreniu aliancie, Jeľcinov nástupca netlmočil hosťovi zo Slovenska osobne, ale poveril tým pána Prichoďka z administratívy. Putin sa v rozhovore so Schusterom obmedzil iba na vetu: „Keď SR vstúpi do NATO, nebudú sa mať lepšie ani ľudia na Slovensku, ani ľudia v USA.“ Inými slovami, rozpor medzi záujmami oboch krajín pretrváva, ale je akceptovaný, lebo aj samotný ruský prezident povedal, že „naše dvojstranné vzťahy nie sú zaťažené nijakými problémami…“ Ak nie sú, potom reči o ľadoch a topení boli nadbytočné.